Zľava!

Plynutie

Katalógové číslo: 9788089502721 Kategórie: , ,
Pavel „Hirax“ Baričák – Vydavateľ: Hladohlas

Ako je už u Hiraxa známe, nevsádza na silný príbeh, ale o to viac ide do
hĺbky duší hlavných hrdinov. Dokopy sa v tejto knihe nestane vlastne nič, a
pritom tak veľa vo vnútrach ľudí… Jeden človek zoberie dlažobnú kocku a
pošle ňou iného človeka do kómy. Unesie láska dvoch mladých ľudí tento
hrozný čin? Rozdelí ich to, alebo naučí životom len tak plynúť?“Plynutie je kľúč k vyrovnanému a šťastnému životu,“ radí priateľ Dano
hlavným hrdinom. Sám totiž doma zažíva neharmonické manželstvo plné
zbytočných hádok a sporov. No miesto toho, aby sa bez rozmyslu rozviedol,
ako mu to vo veľkej miere radí a ukazuje okolie, začína hľadať súvislosti,
problém si váži a začína ho riešiť. Kým sa mu to podarí, zdokonaľuje sa v
plynutí…

Peklo vzniká vtedy, keď čakáte nebo.
Harmónia je len iný druh smrti.
Nič nie je horšie ako umrieť, a predtým sa neodhlásiť z Facebooku.
Dôverujte životu, nikdy nikoho nepodviedol.
Akí budeme dnes, taký bude svet zajtra.
Čím čistejšia duša, tým väčšia bolesť.
Každá karma sa začína rozhodnutím.
Úprimnosť je dar, neočakávajte ju od slabých ľudí.
Každý človek na svete sa v niečom motá.
Sledujte deti a znova objímete svet.
Svet nechce byť klamaný.
Šťastie sa rodí z nešťastia.
Šťastie plodí šťastie.

Ukážka:

Myseľ je nástroj, lenže ja som pako

– Chcem umrieť, je mi strašne, – odmietol som už plniť svet klamstvami.
– Viem, ako sa cítite, vidím do vás.
– Aspoň niekto do mňa vidí, keď ja sám nie, – vzdychol som.
– Bolesť ustane, všetky tigre sa váľajú rovnako.
– Dnes ma nechala frajerka, ušla predo mnou do Londýna…
– Ľudia s dobrým srdcom to nikdy nemali ľahké, – povedala.
– Ja nie som dobrý človek. Môj život je tragédia, takéto niečo môžu
zažívať iba podliaci.
– Najväčší mýtus na šírenie strachu je hra na zlé svedomie. Každý z nás
je božie dieťa, ktoré má v sebe vložené veľké tajomstvo. Mali by sme sa
snažiť ho spoznať.
– Život je honba za dúhou, ktorú sa potom slepo snažíme dať do rámu.
Všetko je zlé. Keby sa dal vrátiť čas, tak si nikdy nezačnem s Andreou.
– Všetkých priateľov aj nepriateľov si zaslúžime a prichádzajú k nám na
naše požiadanie.
– Už ma z týchto teórií bolí hlava… – vložil som si hlavu do dlaní.
– Nemusíte ich akceptovať, ale raz príde čas, keď všetko pochopíte. A
Andrea? Vojna medzi vami je vlastne vyriešenie jej individuálnych neuróz.
Viete, veci, ktoré sa dlho neperú, nikdy príliš nevoňajú.
– Prečo práve ja mám byť spojený s psychiatriou v jej hlave? Nechcem mať
už nič spoločné s jej vnútornou vojnou…
– Sami ste ju o to pred narodením požiadali. Prišla k vám, aby vás
zobudila. Aj v chorobe potrebujeme zacítiť stisk božích zubov, až potom
môžeme byť chorobou liečení. Pustite to všetko, už ste z tej udalosti
získali všetky prepotrebné informácie na vašu transformáciu.
– Transformácia? – nerozumel som.
– Premena.
– Na trosku som sa už premenil. Aké je ďalšie štádium šialenca?
– Bytie znamená otvorenie sa a hlboké prijatie všetkého, čo sa deje. Bez
sťažností, bez pocitu neľúbosti, jednoducho číra vďačnosť. Prijmite Andreu a
celé jej správanie. Má veľa dôvodov, prečo tak koná. Neposudzujte ju,
pozrite sa do seba, čo to s vami robí a čo vám to má našepkať. Čo treba
zmeniť, vylepšiť… preto sa to deje, pre nič iné.
– Ja nie som Budha ani Kristus. Chcel som žiť obyčajný život s milovanou
ženou, písať básne, slušne vychovať deti… Ešte som si tu nestihol ani
prdnúť a už riešim pomaličky vraždu, väzenie, rozchod s dušou, ktorej
podobnú na planéte nenájdem.
– V každom probléme je obsiahnutý aj cieľ i naša znalosť, takže keď si
ju uvedomíme, môžeme ju využiť v náš prospech. Každý z nás rieši problémy na
svojej úrovni. Nikomu nepríde do cesty nič, na čo by nebol pripravený.
Riešením veci neriskujete nič, iba stratu utrpenia.
– Mesiac a pol ponorený až po uši v bolesti… – vzdychol som.
– Pustite zo seba strach. Rozširuje sa každým dychom a v každej živej
bytosti číha na svoju obeť.
– Nedá sa na to nemyslieť, nedá sa nebáť možných následkov…
– Na koho chcete zabudnúť, na toho najviac myslíte. Podľa tohto princípu
sa deje všetko. Aké tvoríte myšlienky, tam posielate svoju energiu, nimi si
vytvárate budúcnosť. Ak myslíte na to, že raz skončíte vo väzení,
privolávate si takéto pokračovanie príbehu. Zmeňte postoj. Vždy je pre čo
žiť, vždy sa nájde dôvod na radosť. Pozorujte svoje myšlienky. Myseľ je váš
domov, je len na vás, koho doň pustíte. Keď prichytíte svoj rozum, ako
opätovne premieta smrť chlapca v kóme, pre budúcnosť mu zakážte vytvárať
podobný scenár. Myseľ je nástroj, uchopte ho. Nepracujete s ňou, naopak,
stali ste sa papierovou loďkou v oceáne obáv.
– Snažím sa to prijať, – bránil som sa.
– Ak urobíte niečo, o čom nie ste skalopevne presvedčený do poslednej
bunky svojho tela, celá vec pokračuje a nie je ukončená. Namiesto zhoršenia
zdravotného stavu toho chlapca si v hlave animujte jeho prebratie…
predstavujte si, ako kráča po vlastných nohách, že je zdravý a začína opäť
normálne fungovať.
– To som robil a neprebral sa.
– Viac ste nakladali na misku strachu ako na misku života. Ďakujte za
túto situáciu, je to začiatok prijatia.
– Poďakovať? Za toto? Ukážte komu a uvidí, – zaťal som päsť a trochu som
sa pousmial.
– Ďakujte. Stále, každému, všetkému. Zvlášť v situáciách, keď sa práve
necítite dobre. V duchu si dookola opakujte: ďakujem, ďakujem, ďakujem…
Zmenia sa vibrácie vo vašom tele a budete sa cítiť lepšie, aj keď situácia
sa bude navonok javiť ako nemenná. No zmení sa vaša frekvencia a to, čo
začnete zo seba vyžarovať von, zmení váš zajtrajšok. Všetko, čo skutočne
existuje, je iba tu a teraz. Kto niečo drží, stráca. Len tak plyňte.
– Sľubujem, že začnem len tak plynúť… Len nech sa ku mne vráti
Tereza… Strach z väzenia, dokonca aj z Vlastovho odchodu, akoby pominul.
Všetko zatienil Terezin odchod. Ani si vlastne ešte ani neuvedomujem, že sa
so mnou rozišla.
– Rozišla sa, myslí to vážne. Cítim ju, som na ňu práve naladená. Je na
vás nahnevaná, napĺňa ju smútok zo zrady, – hovorila čarodejnica s
prižmúrenými očami.
– Ale neprávom! Ja som ju nepodviedol. Andrea jej zaklamala!
Pani Božena stále sedela so zažmúrenými očami, nič mi na to
neodpovedala.
– Prosím Boha, všetkých, ktorí mi môžu pomôcť, nech sme zasa spolu. To
je jediné, čo chcem…
– Tak proste. Áno, proste, je to cesta, – odvetila, keď sa naše oči
znova stretli.
– Vráti sa ku mne? – vyslal som k nej slová svojho prežitia ako ovce
medzi vlkov.
Zasa nastalo ticho. Pokojne mi pozerala do očí a vychutnávala si pulz
môjho očakávania.
– Áno, vráti sa, – vyniesla nakoniec verdikt.
– Kedy? – vyhŕklo zo mňa.
– Keď vám príde znamenie.
Otázku bytia, či sa preberie, nahradila otázka, či sa ku mne vráti. Keď
som sa pýtal sveta na Vlasta, zo všetkých strán mi prichádzali odpovede, že
prežije, ale nestalo sa. Stále nehybne krúžil okolo zemegule, pozemský život
mal na háku. Teraz mi čarodejnica tvrdila, že Tereza sa ku mne vráti.
Neuveril som jej. Nikomu som už neveril. Ani Šepkárovi, ktorý mi na to
obratom povedal, že tvrdenia druhých o cieli môžu zvádzať z cesty a že sa
nemám riadiť chybami ostatných, vraj sú to ich chyby, nie moje. Poslal som
ho do kelu. Môj jediný anjel odišiel do Anglicka. Iných, ani tých
astrálnych, som nikdy nemal. Určite mi ich zabudli pri narodení prideliť.
Alebo odo mňa ušli. Kto by zotrvával pri pakovi, ktorý sa neustále s niečím
borí? Nik.

Dodacia doba: 3-14 dní

Počet strán: 160
Väzba: pevná s prebalom
Rozmer: 180mm x 150mm
Hmotnosť: 0g
Jazyk: SK Slovenský jazyk
ISBN:
Rok vydania: 2013
Katalógové číslo: 9788089502721

Objednajte si tovar spolu nad 50,00 € a poštovné máte zadarmo!



9.99  8.99 

Popis

Ako je už u Hiraxa známe, nevsádza na silný príbeh, ale o to viac ide do
hĺbky duší hlavných hrdinov. Dokopy sa v tejto knihe nestane vlastne nič, a
pritom tak veľa vo vnútrach ľudí… Jeden človek zoberie dlažobnú kocku a
pošle ňou iného človeka do kómy. Unesie láska dvoch mladých ľudí tento
hrozný čin? Rozdelí ich to, alebo naučí životom len tak plynúť?

„Plynutie je kľúč k vyrovnanému a šťastnému životu,“ radí priateľ Dano
hlavným hrdinom. Sám totiž doma zažíva neharmonické manželstvo plné
zbytočných hádok a sporov. No miesto toho, aby sa bez rozmyslu rozviedol,
ako mu to vo veľkej miere radí a ukazuje okolie, začína hľadať súvislosti,
problém si váži a začína ho riešiť. Kým sa mu to podarí, zdokonaľuje sa v
plynutí…

Peklo vzniká vtedy, keď čakáte nebo.
Harmónia je len iný druh smrti.
Nič nie je horšie ako umrieť, a predtým sa neodhlásiť z Facebooku.
Dôverujte životu, nikdy nikoho nepodviedol.
Akí budeme dnes, taký bude svet zajtra.
Čím čistejšia duša, tým väčšia bolesť.
Každá karma sa začína rozhodnutím.
Úprimnosť je dar, neočakávajte ju od slabých ľudí.
Každý človek na svete sa v niečom motá.
Sledujte deti a znova objímete svet.
Svet nechce byť klamaný.
Šťastie sa rodí z nešťastia.
Šťastie plodí šťastie.

Ukážka:

Myseľ je nástroj, lenže ja som pako

– Chcem umrieť, je mi strašne, – odmietol som už plniť svet klamstvami.
– Viem, ako sa cítite, vidím do vás.
– Aspoň niekto do mňa vidí, keď ja sám nie, – vzdychol som.
– Bolesť ustane, všetky tigre sa váľajú rovnako.
– Dnes ma nechala frajerka, ušla predo mnou do Londýna…
– Ľudia s dobrým srdcom to nikdy nemali ľahké, – povedala.
– Ja nie som dobrý človek. Môj život je tragédia, takéto niečo môžu
zažívať iba podliaci.
– Najväčší mýtus na šírenie strachu je hra na zlé svedomie. Každý z nás
je božie dieťa, ktoré má v sebe vložené veľké tajomstvo. Mali by sme sa
snažiť ho spoznať.
– Život je honba za dúhou, ktorú sa potom slepo snažíme dať do rámu.
Všetko je zlé. Keby sa dal vrátiť čas, tak si nikdy nezačnem s Andreou.
– Všetkých priateľov aj nepriateľov si zaslúžime a prichádzajú k nám na
naše požiadanie.
– Už ma z týchto teórií bolí hlava… – vložil som si hlavu do dlaní.
– Nemusíte ich akceptovať, ale raz príde čas, keď všetko pochopíte. A
Andrea? Vojna medzi vami je vlastne vyriešenie jej individuálnych neuróz.
Viete, veci, ktoré sa dlho neperú, nikdy príliš nevoňajú.
– Prečo práve ja mám byť spojený s psychiatriou v jej hlave? Nechcem mať
už nič spoločné s jej vnútornou vojnou…
– Sami ste ju o to pred narodením požiadali. Prišla k vám, aby vás
zobudila. Aj v chorobe potrebujeme zacítiť stisk božích zubov, až potom
môžeme byť chorobou liečení. Pustite to všetko, už ste z tej udalosti
získali všetky prepotrebné informácie na vašu transformáciu.
– Transformácia? – nerozumel som.
– Premena.
– Na trosku som sa už premenil. Aké je ďalšie štádium šialenca?
– Bytie znamená otvorenie sa a hlboké prijatie všetkého, čo sa deje. Bez
sťažností, bez pocitu neľúbosti, jednoducho číra vďačnosť. Prijmite Andreu a
celé jej správanie. Má veľa dôvodov, prečo tak koná. Neposudzujte ju,
pozrite sa do seba, čo to s vami robí a čo vám to má našepkať. Čo treba
zmeniť, vylepšiť… preto sa to deje, pre nič iné.
– Ja nie som Budha ani Kristus. Chcel som žiť obyčajný život s milovanou
ženou, písať básne, slušne vychovať deti… Ešte som si tu nestihol ani
prdnúť a už riešim pomaličky vraždu, väzenie, rozchod s dušou, ktorej
podobnú na planéte nenájdem.
– V každom probléme je obsiahnutý aj cieľ i naša znalosť, takže keď si
ju uvedomíme, môžeme ju využiť v náš prospech. Každý z nás rieši problémy na
svojej úrovni. Nikomu nepríde do cesty nič, na čo by nebol pripravený.
Riešením veci neriskujete nič, iba stratu utrpenia.
– Mesiac a pol ponorený až po uši v bolesti… – vzdychol som.
– Pustite zo seba strach. Rozširuje sa každým dychom a v každej živej
bytosti číha na svoju obeť.
– Nedá sa na to nemyslieť, nedá sa nebáť možných následkov…
– Na koho chcete zabudnúť, na toho najviac myslíte. Podľa tohto princípu
sa deje všetko. Aké tvoríte myšlienky, tam posielate svoju energiu, nimi si
vytvárate budúcnosť. Ak myslíte na to, že raz skončíte vo väzení,
privolávate si takéto pokračovanie príbehu. Zmeňte postoj. Vždy je pre čo
žiť, vždy sa nájde dôvod na radosť. Pozorujte svoje myšlienky. Myseľ je váš
domov, je len na vás, koho doň pustíte. Keď prichytíte svoj rozum, ako
opätovne premieta smrť chlapca v kóme, pre budúcnosť mu zakážte vytvárať
podobný scenár. Myseľ je nástroj, uchopte ho. Nepracujete s ňou, naopak,
stali ste sa papierovou loďkou v oceáne obáv.
– Snažím sa to prijať, – bránil som sa.
– Ak urobíte niečo, o čom nie ste skalopevne presvedčený do poslednej
bunky svojho tela, celá vec pokračuje a nie je ukončená. Namiesto zhoršenia
zdravotného stavu toho chlapca si v hlave animujte jeho prebratie…
predstavujte si, ako kráča po vlastných nohách, že je zdravý a začína opäť
normálne fungovať.
– To som robil a neprebral sa.
– Viac ste nakladali na misku strachu ako na misku života. Ďakujte za
túto situáciu, je to začiatok prijatia.
– Poďakovať? Za toto? Ukážte komu a uvidí, – zaťal som päsť a trochu som
sa pousmial.
– Ďakujte. Stále, každému, všetkému. Zvlášť v situáciách, keď sa práve
necítite dobre. V duchu si dookola opakujte: ďakujem, ďakujem, ďakujem…
Zmenia sa vibrácie vo vašom tele a budete sa cítiť lepšie, aj keď situácia
sa bude navonok javiť ako nemenná. No zmení sa vaša frekvencia a to, čo
začnete zo seba vyžarovať von, zmení váš zajtrajšok. Všetko, čo skutočne
existuje, je iba tu a teraz. Kto niečo drží, stráca. Len tak plyňte.
– Sľubujem, že začnem len tak plynúť… Len nech sa ku mne vráti
Tereza… Strach z väzenia, dokonca aj z Vlastovho odchodu, akoby pominul.
Všetko zatienil Terezin odchod. Ani si vlastne ešte ani neuvedomujem, že sa
so mnou rozišla.
– Rozišla sa, myslí to vážne. Cítim ju, som na ňu práve naladená. Je na
vás nahnevaná, napĺňa ju smútok zo zrady, – hovorila čarodejnica s
prižmúrenými očami.
– Ale neprávom! Ja som ju nepodviedol. Andrea jej zaklamala!
Pani Božena stále sedela so zažmúrenými očami, nič mi na to
neodpovedala.
– Prosím Boha, všetkých, ktorí mi môžu pomôcť, nech sme zasa spolu. To
je jediné, čo chcem…
– Tak proste. Áno, proste, je to cesta, – odvetila, keď sa naše oči
znova stretli.
– Vráti sa ku mne? – vyslal som k nej slová svojho prežitia ako ovce
medzi vlkov.
Zasa nastalo ticho. Pokojne mi pozerala do očí a vychutnávala si pulz
môjho očakávania.
– Áno, vráti sa, – vyniesla nakoniec verdikt.
– Kedy? – vyhŕklo zo mňa.
– Keď vám príde znamenie.
Otázku bytia, či sa preberie, nahradila otázka, či sa ku mne vráti. Keď
som sa pýtal sveta na Vlasta, zo všetkých strán mi prichádzali odpovede, že
prežije, ale nestalo sa. Stále nehybne krúžil okolo zemegule, pozemský život
mal na háku. Teraz mi čarodejnica tvrdila, že Tereza sa ku mne vráti.
Neuveril som jej. Nikomu som už neveril. Ani Šepkárovi, ktorý mi na to
obratom povedal, že tvrdenia druhých o cieli môžu zvádzať z cesty a že sa
nemám riadiť chybami ostatných, vraj sú to ich chyby, nie moje. Poslal som
ho do kelu. Môj jediný anjel odišiel do Anglicka. Iných, ani tých
astrálnych, som nikdy nemal. Určite mi ich zabudli pri narodení prideliť.
Alebo odo mňa ušli. Kto by zotrvával pri pakovi, ktorý sa neustále s niečím
borí? Nik.